17.8.2019, investičný týždenník - špeciál

Uplynulý týždeň preniesol trhové obavy z recesie do masmediálneho priestoru. Paniku v masmédiách odštartovala inverzia výnosovej krivky na štátnych dlhopisoch, ktorej historickú neomylnosť v predikcii minulých recesií pri tej budúcej spochybňujeme.

Recesie sa začneme „obávať“ naplnením štyroch kľúčových udalostí. Tie však očakávame už v najbližších mesiacoch. Čo potom a najmä, ....čo teraz?

Akciové trhy za uplynulé štyri týždne stratili takmer štyri percentá. Za ten posledný sotva jedno. Ich tohto ročná výkonnosť však naďalej prekonáva dvojciferné čísla (MSCI World +10%, S&P 500 +15%).

Inverzia výnosovej krivky na amerických štátnych dlhopisoch sa postarala o rozruch v úvode týždňa. Tá však nevydržala ani dva dni a straty z nej akcie do konca týždňa značne skresali.

Recesii, každej ktorej za posledných päťdesiat rokov v USA predchádzala inverzia výnosovej krivky, totiž stále niečo bráni. Služby a spotreba. Tá je v Spojených štátoch naďalej slušná, na čo poukázali koncom týždňa i rastové čísla maloobchodných tržieb z USA.

Po najhorších číslach čínskej priemyselnej produkcie za posledných sedemnásť rokov sa k tomu pridal i prísľub čínskeho politbyra v dodatočné stimuly pre zvýšenie disponibilného príjmu. To všetko pomohlo akciám vymazať väčšinu svojich strát zo začiatku týždňa.

Optimizmus však nie je na mieste. Oba tieto faktory majú obmedzenú životnosť. Situácia ostáva naďalej vyhrotená. Rastúca volatilita pretrvá. Indikovať však recesiu pomocou inverzie výnosovej krivky nebudeme.

Strašiak alebo nový normál?

Inverzia výnosovej krivky je vnímaná ako indikácia príchodu recesie. V posledných päťdesiatich rokoch totiž v dvadsaťdva mesačnom predstihu predchádzala každej z recesií v Spojených štátoch.

To však neznamená že inverzia dokáže recesiu predvídať rovnako dobre i dnes. Súčasná situácia na globálnom dlhopisovom trhu je od tej minulej diametrálnej odlišná. Sadzby po Veľkej finančnej kríze zostali i napriek konjunktúre významne pod svojimi predkrízovými úrovňami.

Tie v Japonsku a Eurozóne sú dokonca záporné. V dlhopisoch s negatívnym úrokom pritom sedí viac než pätina globálneho dlhu, ktorého kladný výnos na tých amerických láka. Takýto dopyt znižuje výnos na amerických štátnych dlhopisoch i bez primárnej hrozby recesie.

Hrozba recesie?

15 biliónov amerických dolárov, sediacich na negatívnych úrokoch, je jednoducho úplne iné zviera, ktoré z inverzie nemusí nevyhnutne robiť strašiaka. Skôr nový normál. K recesii prísť samozrejme môže.

Predovšetkým ak sa problémy vo výrobnom sektore začnú prenášať do ekonomicky najdôležitejšieho sektora, do služieb. Kontaminácia tohto sektora bude pre nás tým, čím bola minulý týždeň „inverzia“ pre médiá. Príchod recesie preto sledujeme pomocou týchto štyroch základných predispozícií.

#1 Plná obchodná vojna

Monetárna politika dokáže nevyhnutné silnejším uvoľňovaním oddialiť, nie však vyriešiť. Odhliadnuc od úrovne globálneho dlhu je primárnym problémom súčasnosti protekcionizmus v medzinárodnom obchode.

Predovšetkým eskalujúce vzájomné vzťahy dvoch najsilnejších ekonomík sveta. Ak zlyhá komunikácia, situácia sa rýchlo zvrtne do plne obchodnej vojny, ktorá „vplyvom“ aliancií môže rýchlo nabrať rozmer „svetovej“.

Kľúčom je pre nás komunikácia oboch aktérov. I preto súčasnú „paniku“ vnímame ako následok tvrdenia D. Trumpa z pred dvoch týždňov, v ktorom naznačil možné zrušenie plánovaných jednaní s Čínou v septembri vo Washingtone.

Tvrdá reakcia trhu v tomto týždni priniesla zmäkčenie na oboch stranách. Trump odložil účinnosť 10% importných cieľ na vybraný tovar z Číny (najmä tovaru pre domácnosti) o štyri mesiace, Čína zase informovala o ochote sa stretnúť s americkými požiadavkami na polceste.

Nech je pravdepodobnosť uzatvorenia dohody vo Washingtone minimálna, nekonaním jednaní by následky boli podstatne rozsiahlejšie.

#2  Pozor na sektor služieb

Ak ekonómovia hovoria o slabnúcom výhľade rastu, až na výnimky je ten tlačený silným poklesom ukazovateľov vo výrobe každej z najsilnejších ekonomík sveta. Problémy globálnej výroby sú pri tom priamo prepojené s obchodným protekcionizmom.

Tie sa v počiatku prejavujú poklesom prieskumov výrobných manažérov (PMI), obzvlášť ich poklesom pod kontrakčnú hladinu 50 bodov. Neskôr sa materializujú v tvrdých číslach klesajúcej priemyselnej produkcie.

Recesiu vo výrobnom sektore indikuje predovšetkým jej negatívne tempo rastu. Moment od ktorého už nehovoríme o obave ale realite.

Klesajúca výroba trápi prakticky každý významný ekonomický región. Ten v eurozóne sa však nachádza v recesii. Hovorí o tom negatívne tempo rastu produkcie za posledných osem mesiacov v rade za sebou.

Samotná recesia výroby celú ekonomiku do recesie dostať nemusí. Skutočný problém však nastáva, ak sa problémy z výrobného sektora presunú do sektora služieb. Zatiaľ čo výroba sa na celkovom HDP krajín podieľa v priemere 15%, služby 70%.

Potenciálna kontaminácia sektora služieb (ISM/PMI služieb) pravdepodobnosť príchodu recesie významne umocní. Augustové čísla PMI služieb z USA budú zverejnené už tento štvrtok (22.8.2019).

#3  Monetárna politika a očakávania

Vyhrotená situácia vedie trhové očakávania k 75% pravdepodobnosti v trojnásobné znižovanie sadzieb v USA do konca tohto roka. Tie dávajú FEDu nulovú pravdepodobnosť zotrvania na súčasných 2-2,25% sadzbách.

Očakávania v ďalšie uvoľňovanie v Európe, Japonsku a prakticky v celom zvyšku vyspelého sveta sú veľmi podobné. A aj keď takýto krok, bez skorého uzatvorenia obchodnej dohody USA s Čínou, je podľa nás len kúpou času, nenaplnenie ich podstatnej časti trh premietne v ďalšiu silnú paniku.

Kľúčové zasadania centrálnych bánk k svojim úrokovým sadzbám sa konajú 12. septembra (ECB), respektíve 18. septembra (FED). Vodítka k ochote centrálnych bánk naplniť trhové očakávania však dostaneme oveľa skôr.

Už nadchádzajúci víkend sa totiž koná ekonomické sympózium v Jackson Hole, za účasti významných centrálnych bankárov.  

#4  Šok ako priťažujúca okolnosť

Nech tvrdý Brexit a jeho dopad na európsku a ostrovnú ekonomiku znie akokoľvek hrozivo, dosahom na globálnu ekonomiku za vyššie menovanými udalosťami zaostáva. Recesii vyspelých ekonomík však väčšinou predchádzajú šoky.

Teda nielen ekonomické nerovnováhy ale i udalosti, ktoré šokovo menia sentiment a očakávania jej účastníkov. Medzi také preto zaraďujeme tvrdý Brexit, predčasné voľby v Taliansku a v radiačnom dosahu rozvíjajúcich sa trhov i prezidentské voľby v Argentíne. Pochopiteľne o plnej obchodnej vojne už nehovoriac.

Zatiaľ čo trhy voľbou B. Johnsona do kresla britského premiéra začali pravdepodobnosť tvrdého Brexitu urýchlene započítavať, jej uskutočnenie šokom pre Európu zostane. Stále jestvuje mnoho subjektov, ktoré s takouto možnosťou odmietajú počítať. Tvrdý Brexit ich zastihne nepripravených.

Tlak Salviniho na predčasné voľby v Taliansku sa očakávane stupňuje. Hnutie 5 hviezd sa tak pre udržanie vlády obracia na opozičnú demokratickú stranu. Ak zlyhá, predčasné voľby budú na spadnutie.

Pri súčasných preferenciách Salviniho Ligy je tak pravdepodobnosť nástupu podstatne extrémnejšej euroskeptickej vlády v Taliansku vysoko pravdepodobným scenárom. V kombinácii s tvrdým Brexitom by tak k potrebným optimistickým ekonomickým vyhliadkam Eurozóny Taliansko neprispelo.

Spoza Atlantiku pri tom všetkom sledujeme druhý najväčší prepad akciového trhu na svete za posledných 70 rokov (-48%). Toho argentínskeho. Blížiace sa prezidentské voľby, s rastúcou podporou pre Fernándeza a jeho VP Kirchnerovú, vnieslo na trh vlnu obáv z návratu peronistickej politiky do Argentíny. Voľby sa konajú 27. októbra 2019.

Ako ďalej

Obávať sa recesie je správne. Neurobiť preto nič však správne nie je. Recesiu môže oddialiť nová obchodná dohoda, ale i prípadné nekonvenčné opatrenia centrálnych bánk. Udalosti, ktoré svojim rozsahom môžu sentiment zmeniť a oddialiť erupciu o ďalšie roky.

Štatistiky z amerického akciového trhu pri tom poukazujú na 15% priemerný akumulovaný výnos, ktorý akcie dosiahli sotva dva roky pred každou z recesií v Spojených štátoch za uplynulých päťdesiat rokov. Sedieť a čakať sa preto nevypláca.

A ak pociťujete príchod recesie v dohľadnej dobe za nevyhnutný, bude lepšie ak si udržíte hotovosť. Hotovosť je totiž v čase recesie skutočným kráľom. Je to disponibilná hotovosť, ktorá nákupom aktív na dekádnych minimách robí z hrozby príležitosť.

Avšak hotovosť, byť aktívom, nie je kapitálom. Nezarába. Sedieť na hotovosti zatiaľ čo by akcie pokračovali ďalšie roky v raste, nie je dobrá stratégia. Treba investovať. Investovať pomocou stratégie priemerovania, ktorou dokupujete stálu skladbu aktív v pravidelných a malých investíciách. Postupne.

Podieľate sa tak na raste akciových trhov, budujete svoje portfólio a stále držíte dostatočnú hotovostnú rezervu na akceleráciu jeho potenciálu v správnom čase. Prípadný prepad cien aktív tak nemusí byť hrozbou, ale príležitosťou.

Ale pozor. Pri tvorbe vlastného portfólia dodržte základné investičné princípy, základné aktíva a alokačnú stratégiu vyberajte na základe jej vhodnosti,  a miesto cez ktoré budete investovať vyberajte s ohľadom na čo najvyššiu nákladovú efektívnosť pri samostatnom investovaní.

Martin Moravčík
CEO, TRIM Broker