Skip to main content

Kvôli ETF podielové fondy neodpisujte

Za menej ako 25 rokov svojej existencie sa ETF stali jedným z najpopulárnejších investičných nástrojov tak pre inštitucionálnych i individuálnych investorov. Najčastejšie promovaných ako lacnejšia či výkonnostne lepšia alternatíva k podielovým fondom.

Trend ich uprednostňovania voči podielovým fondom neustále rastie. Neradno však podliehať trendom bez zváženie potenciálnych dôsledkov takéhoto konania.

Totiž zatiaľ čo nákladová efektívnosť ETF je nespornou výhodou, súčasná lepšia výkonnosť pasívne spravovaných fondov (väčšina ETF) voči tým aktívnym (väčšina podielových fondov) by nemala byť rozhodujúcim faktorom vašej preferencie.

V tomto článku sa pokúsim fakticky vysvetliť, prečo nie je žiadúce svoje dlhodobo budované portfólio v aktívne spravovaných podielových fondoch opúšťať bez dôslednejšieho zváženia budúcich následkov.

Pred tým si však vysvetlime podstatu aktívne a pasívne spravovaných fondov.

Aktívne vs. Pasívne fondy

Aktívnou správou sa rozumie portfólio riadené profesionálnym tímom investičných manažérov. Tí sa snažia upravovať skladbu portfólia fondu prevládajúcim trhovým podmienkam (ekonomickým cyklom).

Je totiž verejne známe, že nie každým akciovým sektorom sa darí v každom ekonomickom prostredí rovnako. A ekonomické prostredie sa neustále mení. Aktívna správa na tieto zmeny neustále reaguje. Typickým predstaviteľom aktívne riadených fondov sú podielové fondy.

Presným opakom je však správa pasívna. Tá svojou skladbou aktív v portfóliu pasívneho fondu nasleduje sledovaný porovnávací index. Tým môže byť DAX, Dow Jones, či komoditné alebo dlhopisové indexy.

Pasívna správa preto nereaguje na zmeny ekonomických cyklov ale na zmeny v skladbe indexov, čo je pre správu pasívneho fondu podstatne jednoduchšie a lacnejšie riešenie.

 

Prednáška v Košiciach 14.5.2018

Ako na investičné portfólio. Ukážky, rady a tipy ako postaviť vlastné investičné portfólio. Efektívne a nezávisle.

Registruj účasť

 

Pasívne ETF sú nákladovo efektívnejšie 

Zatiaľ čo väčšina podielových fondov je spravovaných aktívne, väčšina ETF fondov naopak pasívne. A zatiaľ čo aktívna správa odôvodňuje vyššie poplatky cieľom dosahovať výkonnosť prekonávajúcu porovnávacie trhové indexy (Napr. Dax, Dow Jones, S&P 500 a iné), pasívna správa sa snaží tieto porovnávacie indexy (benchmarky) iba verne nasledovať, neprekonávať ich výkonnosť.

Pochopiteľne aktívna správa pre tento účel zamestnáva mnoho investičných manažérov, nakupuje informačné systémy atď. Teda všetko to, čo pasívna správa v takom rozsahu nepotrebuje.

Rovnako spôsob distribúcie aktívnych fondov ku klientom je v mnohom od tých pasívnych odlišný. Zatiaľ čo hlavným predajným kanálom podielových fondov sú sprostredkovatelia, tie pasívne sa ku klientom dostávajú za pomoci burzy a brokerov.

Výsledkom toho všetkého je významný rozdiel v celkových nákladoch v neprospech aktívne spravovaných fondov. Pre porovnanie celkový ročný náklad za pasívne spravované ETF predstavuje 0,2% p.a. zatiaľ čo pri aktívnych podielových fondoch tieto náklady často presahujú 2%, nehovoriac o vstupných či výstupných poplatkoch.

Minulá výkonnosť (spätná)

Druhým najčastejšie skloňovaným dôvodom uprednostňujúcim pasívne ETF pred aktívnymi má byť neschopnosť podielových fondov svojou výkonnosťou prekonávať pasívne ETF.

A nakoľko aktívna správa svoje väčšie náklady odôvodňuje predovšetkým snahou o dosahovanie výkonnosti prekonávajúcej tú trhovú (porovnávacie indexy), zlyhaním na tento cieľ sa investor odkláňa od aktívne k pasívne spravovaným fondom.

Keď modelovanie budúcej výkonnosti na základe tej spätnej zavádza

V tejto súvislosti sa však porovnáva výkonnosť oboch prístupov najčastejšie len optikou posledných rokov. A to rozhodne nepovažujeme za správne.

Totiž dôvody nižšej výkonnosti aktívne spravovaných fondov môžu tkvieť jednoducho v dočasne prevládajúcich trhových podmienkach (ekonomických cykloch).

.................................... .................................... ....................................

Registrujte email k investičným témam  

a nič podstatné o investovaní vám už neunikne

Aktívnej správe by sa podľa teórie malo dariť lepšie ako tej pasívnej predovšetkým v čase „rastu gigantov“. Teda v časoch, pri ktorých výkonnosť kapitálovo väčších akcií valcuje tie kapitálovo menšie.

V takom období by profesionálni manažéri mali byť schopní upraviť portfólio o akcie zo segmentu s lepšiu výkonnosťou a tým prekonávať výkonnosť celotrhových indexov (a tým i pasívnych fondov). Pozrime sa preto na trhové podmienky posledných 25 rokov.

Keď súčasný cyklus aktívnej správe nepraje

Pomôžeme si k tomu rozdielovým indexom cien indexu S&P 500 zloženého z jeho akcií trhovým vážením (kapitálovo najväčšia firma má v indexe najväčší podiel) a indexu S&P 500 zloženého s rovnocenným podielom akcií v ňom.

Z neho vidieť, že pasívnym fondom (ETF) prospievalo obdobie od roku 1994 do 2000 (6 rokov), v ktorom index s rovnocenným vážením svojou výkonnosťou prevažoval index vážený trhovou kapitalizáciou (na grafe červená farba),

Toto obdobie vystriedalo od roku 2000 na rovnakých 6 rokov trhové prostredie vhodné pre aktívnu správu portfólia (tak i pre podielové fondy).

To všetko však skončilo rokom 2008 (Od Veľkej finančnej krízy), od ktorého sa rozdielová volatilita porovnávaných indexov zúžila a vytvorila tak rovnocennejšie podmienky pre aktívnu i pasívnu správu zároveň.

A v takýchto podmienkach sa lepšia výkonnosť preniesla v prospech fondov s najnižšími nákladmi. Teda v prospech pasívnych ETF.

Podmienky sa môžu zmeniť v prospech správy aktívnej

To, že podielové fondy dosahujú slabšej výkonnosti v uplynulých rokoch je najskôr spôsobené zmenou ekonomických a trhových podmienok po Veľkej finančnej kríze. A tie nahrávajú predovšetkým pasívne spravovaným fondom.

Nikto však dnes nedokáže odhadnúť ako sa ekonomika a trhové podmienky zmenia o rok, či dva. Pokojne sa môžu obrátiť v prospech aktívne spravovaných fondov, alebo ešte významnejšie prikloniť v prospech tých pasívnych.

Neurčitosť rieši diverzifikácia

V investovaní je odpoveďou na túto neurčitosť diverzifikácia. A tá sa netýka iba geografickej, trhového segmentu či triedy aktív, ale i nástrojov.

Ak preto už dlhšie roky investujete svoje úspory do podielových fondov je možné, že i napriek vysokým nákladom ste tie už v úvodných rokoch svojho investovania „umorili“ a dnes je vaše portfólio za tzv. „bodom obratu“.

Teda časovým bodom, od ktorého portfólio generuje výnosy predovšetkým pre vás. V takom prípade nedáva zmysel investovanie v ňom ukončiť, či presunúť pod pasívne fondy.

Ak však máte dodatočné úspory, ktoré by ste radi investovať, prípadne s investovaním iba začínate, diverzifikujte tvorbou nového portfólia tvoreného pasívnymi fondmi (Akými sú i ETF).

Ponaučenia pre uvedomelého investora

  1. Nikdy neplánujte budúcu výkonnosť na základe výkonnosti spätnej (spätné modelovanie).
  2. Ak tak chcete robiť, nestačí sledovať výkonnosť posledných rokov, ale najlepšie dekád, aby ste získali celý obraz o výkonnosti optikou viacerých ekonomických cyklov.
  3. Ak ste konzervatívnejší, diverzifikujte a nakupujte tak aktívne spravované fondy ako aj tie pasívne. Nikdy totiž nemôžete vedieť, v koho prospech sa budúce trhové podmienky zmenia.
  4. Pri výbere aktívne spravovaných fondov dbajte na poplatky (vstup, výstup, ročná správa). Každé 1% p.a. naviac u aktívnej správy vyžaduje výkonnosť exponenciálne vyššiu ako 1% nad tú pasívnu, aby sa s ňou dokázal porovnávať.

A ak vás tieto investičné témy zaujímajú, registrujte svoj email k „Investičným témam“. Ďalšie vzdelávacie články s touto témou tak už neujdú vašej pozornosti.

.................................... .................................... ....................................

Registrujte email k investičným témam  

a nič podstatné o investovaní vám už neunikne

Autor: Martin Moravčík

Tento článok je marketingovým oznámením, ktorý má vzdelávaciu povahu. Nemožno ho preto chápať ako všeobecné investičné odporúčanie, analýzu alebo inú formu prieskumu, ktorej výsledkom je odporúčanie pre obchodovanie s finančnými nástrojmi.